Mona

"Si v poriadku? Ako sa cítiš?"  spýtal sa jej Fred asi po miliónty raz, keď sedela u neho v obchode na vysokej stoličke, pričom si hladkala bruško. Weasleyovcom to ešte nepovedali, preto stále nosila veľké svetre aby si nikto nevšimol zaokrúhľujúce sa bruško. Akurát boli vianočne prázdniny a s Fredom sa rozhodli, že im to povedia. Museli. Nikto z nich nebol hlúpy, zaručene by si to každú chvíľu všimli.

"O čom premýšľaš?" spýtal sa jej potichu Fred, keď zadumane hľadela na padajúce vločky za oknom.

"Bojím sa." prehovorila napokon po chvíli, načo Fred súhlasne prikývol. Položil krabicu s ozdobami na pult a prisadol si k nej. Jemne ju chytil za ruku.

"Aj ja Hermiona. Strašne sa bojím ako zareagujú."

"Nie, nie. To som nemyslela." krútila hlavou na znak protestu. Prudko sa otočila tvárou k nemu a v očiach sa jej usadil zúfalý pohľad.

"Zvládneme to? Fred, ja netuším ako udržať nažive dieťa, veď sama ešte jedným som! A vieš aké je dieťa drahé? Keď sa mi pošťastí tak porodím až po ukončení školy ale čo ak nie? Čo ak budem musieť odložiť skúšky na neskôr? Nedokážeš to utiahnúť sám. Nemôžem to od teba očakávať, už teraz si toho spravil priveľa a ..." chrlila jedno slovo za druhým, čo však spôsobovalo  len to, že sa Fredov úsmev zväčšoval. Chytil ju za plecia a zahľadel sa do tmavých očí,ktorým kedysi veľmi ľahko podľahol.

"Hej, hej, hej. Upokoj sa.My to zvládneme. Nezabúdaj, že na to nie sme samy.  Moja mama vychovala sedem detí, takže si myslím, že ona tuší ako udržať také bábo nažive. Neboj sa, bude to v poriadku."

 Pomaly prikývla. Mal pravdu, neboli na to samy. Zvládnu to, síce si nepredstavovala, že to bude musieť riešiť tak skoro. Samozrejme, chcela mať deti aj rodinu ale najprv práca. No život s ňou mal zrejme iné plány.

"Kto si dá kašu?" kričala pani Weasleyová v kuchyni ich útulného domčeka aby prekričala veselú vravu, ktorá sa ozývala z každého rohu.

"Podajte mi niekto ten hrášok, prosím." George sa zúfalo naťahoval po miske s chutným, zeleným hráškom. Hermiona potichu sedela vedľa Freda a Ginny, pričom ustráchane sledovala jej veselých priateľov. Cítila na sebe Ginnym pohľad. Zúfalo sa k nej otočila a Ginny akoby jej v očiach vyčítala chuť na útek, ju chytila za ruku.

"Bude to v poriadku, Hermiona." pošepla jej do ucha a Hermiona tomu na chvíľu uverila.

"Čo si tak ticho Herm? Uleteli ti včely? " pokúsil sa o muklovský žart Ron, načo sa prudko rozosmial a z úst mu vyletel kúsok rozžutého kuraťa, čo prišlo Hermione nadmieru nechutné. Jej žalúdok s ňou bohužiaľ súhlasil a cítila ako sa jej celá večera vracia. Ústa si prikryla dlaňou, vyskočila zo stoličky a trielila do kúpeľne, kde za sebou prudko zabuchla dvere.

"Herm, si v poriadku?" na dvere jej už búchal ustarostený Fred. Vošiel dnu a prichytil jej vlasy.

"Choď preč Fred." zamumla a snažila sa ho rukou odtlačiť, no sním to ani nepohlo.

"Nejdem."

"No tak, Fred ešte sme sa nedostali na takú úroveň aby si mi musel držať vlasy pri zvracaní. Niečo také prichádza až po svadbe."  hromžila na neho, keď sa pokúšala postaviť opäť na nohy.

"To aj narodenie dieťaťa." poznamenal so smiechom v hlase načo Hermiona musela prikývnuť, keď si oplachovala tvár so studenou vodou.

"Tak to máš pravdu. Mali by sme ísť."

"Už to prišlo. Chvíľa pravdy." povedal potichu Fred a Hermione netrebalo viac. Strach jej stiahol žalúdok, no prikývla na znak súhlasu.

"Preboha Hermiona si v poriadku?" spýtala sa pani Weasleyová ustráchane keď sa vrátili do kuchyne. Všetky hlavu sa otočila smerom k nim a vrava zrazu utíchla.

"My.. my vám musíme niečo povedať." vykoktal napokon Fred a nahlas preglgol. Bol nervózny. Šúchal si jemne hánky na rukách a neustále uhýnal zrakom ku svojim topánkam.

"Čo sa deje?" Pán Weasley zbystrel a odsunul od seba tanier so zbytkami hostiny.

Hermiona ustráchane pozrela na Freda a ten ju chytil za ruku.

"Zlatíčko?" ozvala sa pani Weasleyová aby ju postrčila.

"Ja..Ja som tehotná." povedala po tichu. V miestnosti zrazu zavládlo hrobové ticho,takmer dokázala počuť ako jej splašene bije srdce v hrudi.

"Kto je otec?" spýtal sa pán Weasley po chvíli, no jeho výraz vravel, že odpoveď už pozná.

Hermiona sa zahľadela na Freda. "Ja."

Opäť ticho ako v hrobe, ktoré prerušil až Billov obdivný pisk.

"Fíha, vždy som vedel, že si riadny hráč, kamarát ale že sa staneš otcom skôr ako ja? To mi  nenapadlo ani vo sne."

Fred sa jemne uškrnul no jeho pohľad patril len jeho matke, ktorá potichu predýchavala,to čo počula.

"Čo chcete robiť?" spýtal sa Harry.

"Nechávame si ho. Skončím školu nájdem si robotu a nejako to vyriešime.

"Nejako to vyriešite? A ako asi Hermiona? Si príliš mladá nato, aby si bola matkou." ozvala sa zrazu Molly.

"Molly.." pán Weasley sa ju snažil prerušiť.

"Nie Artur, neprerušuj sa. Viete aké je ťažké vychovať dieťa? Nemáte ani tušenie."

"Pani Weasleyová , viem, že je to náročné a práve preto, sme vás chceli požiadať o pomoc."

"O pomoc?" povedala so smiechom a Hermiona ju nespoznávala.

"Nie, nie. Tej sa o do mňa nedočkáte. Mali ste byť opatrní, nemáte päť rokov pre Merlina!" Takmer už kričala.

"Mami.." Fred sa k nej priblížil, no ona len cúvla a pokrútila hlavou.

"Nie, Fred. Ako som povedala. Na toto ste samy." s týmito slovami odišla z kuchyne, kde opäť zavládlo hrobové ticho.

"Hermiona, odpusť jej to. Je len rozrušená, ju to prejde. Je to predsa naše vnúča, no nie? " usmial sa pán Weasley a jemne ju objal, keď sa náhlil za svojou nazúrenou manželkou.

"Čo by to boli Vianoce bez rodinnej drámy, no nie?" veselo prehodil George a nakladal si kašu na tanier, akoby sa práve nič nestalo a večera pokračovala v priateľskom duchu.

Hermiona sa zahľadela na Rona. Bála sa ako zareaguje. Hľadel do prázdneho taniera a mala pocit, akoby ani nedýchal.

"Ron?" ozvala sa jemne, načo prudko zdvihol hlavu.

"Tak gratulujem, Hermiona." povedal takmer diplomaticky a taktiež vybehol z miestnosti. Hermiona nedokázala zastaviť slzy, ktoré sa jej tlačili do očí a as plačom vybehla na záhradu.

Zahľadela sa na oblohu, kde žiarili hviezdy a zhlboka sa nadýchla mrazivého vzduchu, ktorý jej pomohol upokojiť sa. Splašené srdce spomalilo a slzy jej uschli na ružových lícach.

"Hermiona?" spoza nej sa ozval hlas jej najlepšieho kamaráta.

"Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť." rýchlo poznamenal, keď videl ako ňou od ľaku myklo.

"Nie, to je v poriadku."

"Doniesol som ti kabát." povedal potichu, načo jej cez plecia prehodil teplý kabát.

"Si v poriadku?"

"Ach, priala by som si aby sa ma to už všetci prestali pýtať, pretože táto otázka sa stala takmer hlavnou v mojom dni a už je to dosť vyčerpávajúce. Mám v sebe život, ktorý rastie a zo mňa sa stáva veľká prerastená guľa s podivnými chuťami v jedle. Čakajú ma skúšky tesne pred pôrodom a potom musím nažive udržať drobného tvora a ja nemám ani šajnu ako nato. Ale inak, áno Harry som v poriadku." vychrlila sarkasticky, načo sa Harry usmial.

"Fajn, blbá otázka, máš pravdu."

"Hermiona, chcem aby si vedela, že na to nieste samy. Možno sa pani Weasleyová nahnevala ale vieš, že ju to rýchlo prejde  a dovtedy tu máš nás. Mňa, Ginny, Georga, ktorý už teraz plánuje ako to dieťa naučí jazdiť na metle a ukáže mu všetký tajné chodby na Rokforte."

Hermiona sa rozosmiala. Mal  pravdu, nechápala ako ju čo i len na sekundu mohlo napadnúť, že nato bude sama. Mala tých najúžasnejších rodičov a najúžasnejších priateľov na zemi. Možno nebola pripravená ale začala veriť tomu, že to zvládne, pretože tu boli pre ňu. A vždy budú.

"Poďme dnu, je tu pekelná zima." povedal Harry s drkotajúcimi zubami, keď si šúchal skrehnuté ruky.

"Tak tu je, mama." uštipačne povedala Tonksová,keď s Harrym vošli do vnútra Brlohu.

Obzrela sa po miestnosti. Fred sedel s Georgom pri kozube, Lupin sa o čomsi rozprával s Billom pri  kuchynskom stole.

"Vieš trochu ti závidím."

"Závidiš?" neveriacky sa Hermiona pozrela na Tonksovú, ktorá sa na ňu úškrňala a opierala sa o operadlo stoličky.

"Nie každé dieťa môže povedať, že ma sexy mladú mamu." Hermiona sa musela rozosmiať a k jej smiechu sa pridala aj Ginny, ktorá ich obďaleč počúvala.

Nedopadlo to práve tak akosi myslela ale stále to dopadlo skvele. Potvrdil sa jej fakt, že ma oddaných a verných priateľov, ktorí by s ňou prešli aj samotné peklo ak by ich požiadala. No v podstate to teraz tak je no nie? Výchova dieťaťa predsa nieje prechádzkou ružovou záhradou. Ešte má pred sebou dlhú cestu.