Mona

      "Dávaj si na seba pozor. Nepreťažuj sa a dodržuj spánok, nieže sa budeš do noci učiť!" káral Fred mladú ženu, keď ju prišiel odprevadiť na nástupište. Prázdniny sa už skončili a matka jeho dieťaťa sa opäť chystala na Rokfort  dokončiť posledný ročník jej štúdia.

"Ale no tak Fred, som tehotná, nie smrteľne chorá," usmiala sa Hermiona, keď objala ryšavého chlapca na rozlúčku, ktorý ju celý čas ustarostene sledoval akoby bola bábika z porcelánu a mohla sa každým okamihom rozbiť.

"A v tom je nejaký rozdiel?" uškrnul sa Fred na Hermionu. Spoza nich sa vynorili ďalšie dve ryšavé hlavy. Ron sklopil oči a pokračoval vo chôdzi akoby tam ani nestáli. Hermiona posmutnela a hľadela za jje najlepším kamarátom, ktorý sa doteraz nezmieril s jej tehotenstvom. Úprimne, sa mu nikto ani na okamih nečudoval. Do Hermiony bol zamilovaný odkedy sa prvýkrát stretli v Rokfortskom exprese a to, že čakala dieťa s jeho bratom bol riadny šok.

"Bude to v poriadku, Herm. Daj mu čas. Potrebuje to len spracovať." Ginny svojej kamarátke stisla ruku, no Hermionin smutný výraz nezmizol. Skôr než stihol Fred hoci len otvoriť ústa objavil sa Harry s úškrnom na tvári.

"Tak tu ste, všade som vás hľadal. Mali by sme nasadať, za chvíľu vlak odchádza. Ozaj Fred, kde je tvoja mama?"

"Neprišla. Nepýtaj sa ma na dôvod, neprehovorila so mnou od chvíle, čo sme vám to oznámili." Pokrčil Fred plecami, no pri srdci ho bolestivo pichlo. Bol si takmer istý, že to bude práve jeho matka, kto ho bude v tomto šialenstve podporovať, no mýlil sa. Bola nahnevaná, priveľmi nahnevaná aby sním hoc len prehovorila a nie to, aby mu ešte pomáhala.

"To mi je ľúto, kamarát," smutne poznamenal Harry a bratsky ho pobúchal po pleci, následne sa otočil k Hermione.

"Mali by sme ísť, tehuľka."

"Ešte raz mi tak povieš a už ti naozaj ublížim!" zavrčala Hermiona nahnevane. Neznášala keď si ju Harry doberal a vymýšľal kadejaké hlúpe prezývky, ktorými ju dokázal len pekelne vytočiť.

"Upokoj sa, len srandujem," smial sa Harry nahlas a pobral sa do vlaku, kde za ním o chvíľu zmizla aj Ginnina ryšavá hlava.

"Maj sa," usmiala sa na Freda, ktorý jej úsmev opätoval a sledoval ju ako aj ona zmizla vo vlaku, plnom študentov.

Bude mu chýbať. Ani si to neuvedomil no na jej prítomnosť si zvykol a teraz, keď sa vracia na školu, bude pre neho ťažké žiť ako predtým, hlavne po tom, čo sa mu celý svet otočil hore nohami.

         Dni na Rokforte sa pomaly premieňali na týždne a Hermiona si ani nestihla uvedomiť, že jej skúšky sú za dverami a s nimi aj jej pôrod. Brucho jej už poriadne narástlo a hormóny sa pomiatli  dokonale. Fred jej každý deň posielal listy, v ktorých jej opisoval situáciu doma. Pani Weasleyová neprestala trucovať a rozhovor so svojím synom zanovito odmietala, čo najmä Fredovi, veľkú radosť nerobilo. Narozdiel od neho to mala s rodičmi podstatne ľahšie. Usmiala sa pri spomienke na to ako im to oznámila. Otec sa takmer zadusil čajom, ktorý si popíjal pri čítaní ranných novín a mama zabudla dýchať. Po prvotnom šoku, ktorý bol samozrejme sprevádzaný množstvom sĺz a hlasným krikom sa stým jej obaja rodičia zmierili a podporili ju v jej rozhodnutí, čo jej veľmi pomohlo. A to ani nevraví o jej priateľoch. Boli neskutoční. Preskákali si s ňou každý jeden výlev zlosti či plaču, prekonali podivné chute a Ginny s ňou absolvovala množstvo nákupov nie len pre bábo, ale aj pre ňu, vzhľadom na to, že sa do svojich starých šiat už dávno nevmestila. Bola im za všetko veľmi vďačná.

     "Hermiona, niečo som ti priniesol. Viem, že tvoj termín pôrodu sa už blíži a myslím, že by si mala vedieť čo ťa čaká, vieš pre istotu," s týmito slovami raz Harry vtrhol do prázdnej klubovne, keď si Hermiona čítala niečo pred spaním aby sa jej ľahšie zaspávalo. Zmätene sa na neho zahľadela, keď sa v tom Harry vytiahol prútik, čosi si zamrmlal popod nos a vyčaroval televízor. Čosi tam chvíľu robil, nevedela čo, pretože jej výhľad zatienil jeho chrbát, no napokon sa zdvihol a zhlboka sa nadýchol.

"Som ochotný sa obetovať a pozrieť sa na to s tebou," vyhlásil a sadol si na gauč vedľa nej. Netušila čo sa deje, no začínala sa trochu báť.

"Čo to je?"

Harry jej však neodpovedal iba zapol telku a uhniezdil sa na gauči aby sa mu sedelo pohodlne.

"Pozorne sleduj, Hermiona. "

   "To je nechutné! Fuj, Harry vypni to!"

Ginny akurát vchádzala do klubovne, keď začula hlas svojej kamarátky ako na jačí na Harryho. Prešla pár krokov, ked zazrela ako Harry prútik odstránil akúsi vec a vydesene sa zahľadel na Hermionu, ktorá vyzerala akoby mala čo chvíľu zvracať.

"Čo tu vy dvaja stvárate?"

Obaja jej priatelia sa na ňu pozreli so zreteľným strachom v očiach.

"Harry mi práve ukazoval isté video, na ktorom rodila jedna žena."

"Video?" Ginny sa nich zmätene hľadela, presnejšie na Harryho, no ten bol chudák taký vydesený, že sa zmohol iba na zošuchnutie do kresla, kde ostal bez pohybu sedieť.

"To je jedno, čo to je." nervózne zavrčala Hermiona "Ide tu o to, čo tam bolo! Pre Merlina, Ginny, ja to nezvládnem!"

Ryšavé dievča si s úsmevom povzdychlo, čomu Hermiona nerozumela. Čo bolo vtipné na jej utrpení?

"Herm, je normálne, že máš strach ale ver mi, zvládneš to.Si predsa Hermiona Grangerová, najlepšia priateľka Harryho Pottera, ktorá sa popasovala z mnohými vecami, oveľa horšími ako je príchod dieťaťa."

Hermiona unavene zavrela oči, pričom si prstami šúchala spánky. " Ak mám byť úprimná, radšej by som teraz brala súboj s trojhlavým drakom." zašepkala zničene, načo sa Ginnny veselo rozosmiala. Pristúpila k nej a tuho ju objala. Harry medzi časom precitol a hľadel na nich so strachom na tvári, ktorý u neho nevidela ani keď bojoval so samotným Voldemortom.

"Obávam sa, že tento obraz už nikdy nedostanem z hlavy," zaúpel potichu, čo opäť rozosmialo jeho kamarátky.

 Dni stále plynuli a Hermionine dni vyzerali stále rovnako. Chodila na hodiny, písala si listy s Fredom, pokúšala sa spať čo najviac a jesť zdravo aby poskytla dieťaťu všetky vitamíny, ktoré potrebovalo. Na nenávistné pohľady na chodbách si už zvykla. Musí uznať,že prvé mesiace boli pre ňu najhoršími. Nedokázala sa totiž popasovať s toľkým šepkaním a ukazovaním prstov, keď prechádzala pomedzi študentami. Človek by si myslel, že mladým ľudom, ktorý študujú mágiu a učia sa o drakoch, príde tehotenstvo ako normálna vec. Kdeže, tak veľmi sa nemýlila už dávno.

Sedela v klubovni a hladkala si obrovské bruško, čo v poslednej dobe robila dosť často. Akým si spôsobom, ju to dokázalo upokojiť.

"Ako sa máš, drobec?" zašepkala s úsmevom a ticho sa prihovárala jej dieťaťu.

"Za chvíľu sa uvidíme. Mamička sa ťa už nevie dočkať, rovnako ako aj tvoj otecko."

"Máš pravdu, Fred sa na to dieťa teší až priveľmi, povedal by som," Hermionou až trhlo od strachu, keď za sebou začula hlas jedného z jej priateľov.

"Ron," prekvapene zašepkala a sledovala ako si vysoký, mladý muž sadol do kresla vedľa nej a unavene si prehrabol ryšavú šticu vlasov.

"Už ma unavuje ťa ignorovať," prehovoril po dlhšej odmlke a Hermionu zahrialo pri srdci. Tak dlho čakala na túto chvíľu, dokonca o nej snívala. Veľmi ju mrzelo, že ublížila Ronovi, to bola posledná vec, ktorú chcela spraviť.

"Ach, Ron, prepáč mi to. Nechcela som ti ublížiť."

Ron pomaly prikyvoval a nervózne si šúchal ruky.

"Viem, že nie. Zareagoval som prehnane. Ale musíš ma pochopiť, nečakal som, že sa čosi takéto stane, že ty a môj brat..." nedokončil vetu, len nesúhlasne pokrútil hlavou a opäť sklopil pohľad do podlahy. Hermiona posmutnela a jemne ho chytila za ruku, no neprehovorila. Slová tu netrebalo, obaja to vedeli.

"Chcel som ti len povedať, že som rád ako si sa rozhodla, že si sa rozhodla si to dieťa nechať." Hermiona sa usmiala na svojho priateľa a telom jje prešla vlna šťastia. Čakala na tento okamih veľmi dlho.

"Ďakujem, Ron. Vážim si to."

 Sedela na posteli a premýšľala nad udalosťami dnešného dňa, keď jej čosi zaťukalo na okno. Prudko sa k nemu otočila a zbadala sivú sovu za oknom internátu, ktorá v zobáku držala list. Hermiona s úsmevom vyletela z postele a ponáhľala sa otvoriť sove okno. Nevedela sa dočkať, kedy si prečíta ten list. Bola si istá od koho to je. Písal jej každý deň a ona sa celý deň tešila na večer aby si ho mohla prečítať. Zobrala si list, opäť si sadla na posteľ a s úsmevom sa začítala do riadkov, napísaných známym písmom.